| Originala titolo | Tele van a város akácfa virággal… |
|---|---|
| Origina teksto | Szabolcska Mihály |
| Muziko | Fráter Lóránd |
| E-teksto | Kálmán KALOCSAY strofo 1 kaj 4. |
| E-teksto | Tibor Papp strofo 2 kaj 3. |
.
Plena estas urb’ je akacia floro,
Je la akacia dolĉa bonodoro.
/:Vagas mi en sonĝ’, kun dolĉaj iluzioj,
Kvazaŭ por mi bonodorus ĉiuj akacioj.:/
Kvazaŭ nun ekmildus la strata bruaĉo,
Kaj ĉirkaŭ mi la urb’ fariĝus vilaĝo.
/:Kvazaŭ mi vizitus vilaĝeton nian,
Ja ĝi bonodoron havis akacian.:/
Akaci-arbaro, vilaĝbildo plaĉa,
Bildoj mil memoraj de l’ sonĝ’ infanaĝa.
/:Tre belegaj estas pri vi rememoroj,
Ĉe l’ dom’ svingaĝantaj akaciaj floroj.:/
Kie estas revoj, kiuj min enlulis,
Sonĝa mondo, kiun ili respegulis?
/:Flugis for la dolĉa mond’ de l’ iluzioj
Kaj postrestis jam vi sole, flor’ de l’ akacioj.:/
Tele van a város akácfa virággal,
Akácfa virágnak édes illatával.
Bolyongok alattuk, ébren álmodozva,
Mintha minden egy akácfa nekem virágozna.
Mintha a nagy utcák lármája elülne,
S köröttem a város faluvá szépülne.
Mintha csak ott járnék a mi kis falunkba’,
Ráismerek illatáról minden akácunkra.
Akácfaerdőség, kicsi falum képe,
Gyermekkori álmom ezer szép emléke.
Milyen gyönyörűség gondolni is rátok,
Házunk előtt bólintgató akácfavirágok.
Ó, hol van az álmom, mit alattuk szőttem?
S az a világ, ami akkor állt előttem?
Hová lettél, hová, ábrándok világa?
Te maradtál csak egyedül, akácfa virága.